JS NewsPlus - шаблон joomla Продвижение

Nevhodný obsah na internete

Anorexia a bulímia, sebapoškodzovanie, samovraždy, násilie, drogy, sekty...

Internet je zdrojom rôznych informácií – tých užitočných, spoľahlivých, neškodných, ale aj takých, pred ktorými by dospelí a predovšetkým rodičia chceli deti uchrániť. Deti často narazia na nevhodný obsah náhodou pri surfovaní na internete, po kliknutí na neznáme linky v emaile, pri nesprávnom zadaní webovej adresy. Nepodceňujme však ani detskú zvedavosť, túžbu po objavovaní neznámeho a zakázaného alebo snahu šokovať ostatných niečím extrémnym.

Za nevhodný obsah pre deti sa považuje nahota a sexualita, násilie, verbálna agresivita a vulgárne vyjadrovanie, prezentácia netolerancie, extrémnych spôsobov správania, užívania návykových látok, používania zbraní, ako aj rôznych obsahov, ktoré u nich môžu vyvolať strach, úzkosť, depresiu alebo pocit ohrozenia.

pojmy

Pro-ana/Pro-mia blogy, stránky: stránky, propagujúce anorexiu alebo bulímiu ako jeden zo životných štýlov, predstavujú ich v pozitívnom svetle.

Drogy, lieky, steroidy

Internet je pre svoju anonymitu a chýbajúcu kontrolu ideálnym priestorom pre propagáciu drog a obchodovanie s nimi. Nájdete tu stránky, ktoré propagujú užívanie drog, príspevky užívateľov, ktorí opisujú svoje zážitky s drogami, návody na pestovanie marihuany, výrobu syntetických drog či tipy na voľne dostupné látky, ktoré majú podobné účinky. Zbehlý užívateľ vie zistiť, kde drogu dostať kúpiť a pod akými zašifrovanými názvami predajcovia svoj tovar ponúkajú.

Od roku 2010 sme svedkami prudkého nárastu nových psychoaktívnych látok, z ktorých veľká skupina „Spice“ sa propaguje a voľne predáva v špeciálnych obchodoch na internete, ako sú „Crazy shopy”, „Smart shopy“, „Head shopy“, „Eufória shopy”. Tieto internetové stránky často obsahujú klamlivú reklamu, že ide o prírodné látky alebo len predaj kúpeľnej soli či darčekov. Na stránkach nájdete aj alibistické varovanie pred orálnym užívaním, ktoré môže spôsobiť poškodenie zdravia. Pravdou je, že predávaný tovar, drogy, obsahuje syntetické kanabinoidy alebo katinóny. Medzi najznámejšie internetové drogy patrí „Salvia divinorum“, „Kratom“, syntetické kanabinoidy zo skupiny „JWH-“ a „mefedrón“.

Cez internet prebieha aj predaj liekov, výživových doplnkov, anabolických steroidov. Lieky a výživové doplnky nemusia byť škodlivé, pri predaji cez internet však môže ísť o preparáty s pochybným zložením za výhodnú cenu alebo lieky na predpis, ktoré by bez dohľadu lekára človek nemal užívať. Predaj anabolických steroidov je zakázaný a obzvlášť prísne sa trestá predaj mladistvým užívateľom. Tieto látky môžu spôsobiť vážne zdravotné poškodenie, dokonca až smrť.

Množstvo webových stránok sa však venuje problematike drog aj z hľadiska prevencie, upozorňujú na varovné príznaky, opisujú ich škodlivé účinky a dôsledky užívania, ponúkajú pomoc pre závislých aj ich blízkych.

Rasizmus, netolerancia a diskriminácia na internete

Na internete môžu deti a dospievajúci prísť do kontaktu s nenávistnými komentármi voči ľuďom z odlišných skupín, propagáciou rasistických a xenofóbnych názorov, popieraním holokaustu. Môžu sa sami stať obeťami rasisticky motivovaných útokov alebo natrafiť na webstránky extrémistických hnutí.

Viac o rasizme na internete nájdete v časti Netolerancia na internete.

Násilie a násilné videá, nebezpečné scény

Cez internet sa šíri veľa násilného obsahu. Nájdete tu hororové a násilné scény z filmov, hudobné videoklipy s násilnými scénami, hrané násilné scénky, fotografie obetí nešťastí, záznamy z bitiek, fotografie alebo videá z vojen, týrania zvierat, mučenia, popráv, videá zachytávajúce brutálne násilie, znásilnenie alebo násilie na zvieratách. Fotografie alebo videá, ktoré sa pre reguláciu nedostanú do televízie alebo tlače, cez internet kolujú bez obmedzenia, objavujú sa na stránkach na zverejňovanie videí, drsných fotografií alebo v osobných profiloch jednotlivých užívateľov.

Deti sa niekedy k takýmto fotografiám a videám dostanú náhodou pri surfovaní na internete, často si ich však aj medzi sebou zdieľajú, preposielajú si odkazy na stránky s videami a niekedy aj samy takéto fotografie a videá vytvárajú. Motívom býva túžba po senzáciách, zvedavosť, skúšanie zakázaného, ako aj snaha šokovať ostatných.

Menšie alebo citlivejšie deti nebývajú pripravené na takýto obsah a ťažko sa s ním vyrovnávajú. Nerozumejú tomu, čo sa tam odohráva, môžu prežívať pocity strachu a ohrozenia, mať desivé sny. V prípade starších detí je rizikové znižovanie citlivosti voči podobným podnetom – násilie im môže pripadať ako niečo bežné, určené na pobavenie ostatných.

Chlapci tiež zvyknú napodobňovať násilné a nebezpečné scény v snahe dokázať ostatným svoju odvahu a mužnosť. V týchto skúškach odvahy obstojí ten, kto si trúfne na niečo viac než ostatní, kto vydrží viac strachu alebo bolesti. Chlapci nachádzajú na internete veľa inšpirácie, sami svoje výkony natáčajú a zverejňujú, aby získali ocenenie. Hranica medzi extrémnymi športovými výkonmi a ohrozovaním seba býva tenká, zábava môže skončiť vážnym zranením. Chlapci skúšajú napríklad skoky z vysokých budov, zjazdy na bicykloch bez brzdenia, ale aj bitky, rezanie alebo pálenie sa.

Sekty, subkultúry

Virtuálne prostredie využívajú rôzne skupiny na svoju prezentáciu a propagáciu svojich myšlienok, na komunikáciu so svojimi členmi alebo oslovovanie nových ľudí. Túto možnosť využívajú aj rôzne subkultúry alebo sekty (náboženské, ale aj ekonomické). 

Pre dospievajúcich je dôležité niekam patriť, začleniť sa do skupiny a takúto skupinu si môžu nájsť aj cez internet. Subkultúry nemusia byť vždy nebezpečné, ale nájdeme medzi nimi také, ktoré vo svojich extrémnych podobách propagujú škodlivé myšlienky, ako násilie voči iným skupinám, užívanie drog alebo sebapoškodzovanie (napr. skinheads, EMO).

Sekty šikovne využívajú túžbu ľudí nebyť sám, niekam patriť. Oslovujú predovšetkým tých, ktorí sú práve zraniteľní, riešia svoje problémy, či už vzťahové alebo finančné. Na začiatku ponúknu priateľstvo, prijatie, riešenie, ale neskôr vyžadujú od človeka vzdanie sa vlastnej identity, poslušnosť a úplné podriadenie sa pravidlám sekty.

Propagácia anorexie a bulímie

Mentálna anorexia a bulímia patria medzi poruchy príjmu potravy. Aj keď sa objavujú aj medzi chlapcami, najčastejšie nimi trpia dospievajúce dievčatá. Súvisia predovšetkým so silnými pochybnosťami o sebe a vlastnej hodnote. Dievčatá majú na seba skreslený pohľad, neustále si pripadajú nedokonalé. Poruchy príjmu potravy v rozvinutom štádiu spôsobujú vážne zdravotné komplikácie, bez adekvátnej lekárskej a psychologickej pomoci sa môžu skončiť smrťou.

Novým fenoménom v tejto oblasti je propagácia porúch príjmu potravy prostredníctvom internetu. Pod názvami pro-ana (propagácia anorexie) a pro-mia (propagácia bulímie) nájdete stránky a blogy, ktoré vytvárajú mladé dievčatá. Poruchy príjmu potravy prezentujú v pozitívnom svetle – ako moderný životný štýl, ako cennú súčasť života. Dosiahnutie chudosti je receptom na šťastie. Dievčatá sa navzájom podporujú pri chudnutí, vymieňajú si tipy, ako zamaskovať prejavy anorexie pred ostatnými, uverejňujú fotky svojich vzorov – extrémne chudých dievčat a žien.

Nebezpečenstvo takýchto stránok spočíva v sile skupiny – dievčatá majú niekoho, kto ich povzbudzuje a podporuje, vytvárajú si dvojice, ktoré na seba navzájom dohliadajú pri chudnutí

Sebapoškodzovanie

Sebapoškodzovanie je ubližovanie sebe samému. Často sa objavuje práve v období dospievania, je spôsobom, akým sa mladí ľudia vyrovnávajú s problémami. Jeho najčastejšími formami býva rezanie žiletkou alebo inými ostrými nástrojmi, pálenie sa, pichanie sa a prepichovanie častí tela, rozškrabávanie poranení. Býva spájané s rôznymi štýlmi, ako napr. EMO alebo Gothic, ale nie každý, kto sa hlási k takémuto štýlu, si aj ubližuje.

Sebapoškodzovanie je vyjadrením psychického utrpenia prostredníctvom fyzickej bolesti. Niekedy býva sebapoškodzovanie volaním o pomoc, aby si už konečne niekto všimol, že niečo nie je v poriadku. Často ho však dospievajúci zakrývajú, režú sa potajomky doma, nosia dlhé rukávy, aby ich jazvy nikto nespozoroval. O svojom sebapoškodzovaní hovoria, že je to jediný spôsob, ako zvládnuť napätie a smútok, porezanie a prežívaná bolesť im prinesú chvíľkovú úľavu od nepríjemných pocitov. Sebapoškodzovanie sa tak stáva istou formou závislosti.

Za sebapoškodzovaním sa skrývajú hlboké konflikty a problémy v najbližších vzťahoch dieťaťa nedostatok lásky a prijatia, násilie v rodine, zanedbávanie, ktoré vedú k pocitom menejcennosti, sebaobviňovaniu, pochybnostiam o sebe a svojej hodnote, pocitom samoty a izolácie. Spúšťačom v období dospievania bývajú akútne krízy, ako rozvod rodičov, strata blízkeho človeka, rozchody a sklamania v láske, šikanovanie.

Na internete zverejňujú dospievajúci osobné blogy, v ktorých propagujú sebapoškodzovanie, rozprávajú sa o ňom na fórach a četoch. Nebezpečné na týchto stránkach je to, že podávajú sebapoškodzovanie v pozitívnom svetle a znižujú jeho možné riziká. Takáto stránka nedokáže presvedčiť hociktorého tínedžera, aby sa tiež začal rezať, ale pre ohrozených dospievajúcich, ktorí hľadajú riešenie svojich problémov, sa môže stať príkladom, ktorý sa rozhodnú vyskúšať. Lákavé sú predovšetkým diskusie o rôznych metódach sebapoškodzovania, opisy zážitkov a osobných príbehov, ako aj idealizované fotografie.

Nebezpečná je tiež sila skupiny, ktorá na internete vznikne – dospievajúci sa navzájom podporujú pri sebapoškodzovaní, vymieňajú si rady a vytvárajú komunitu, v ktorej je sebapoškodzovanie akceptované, čo môže sťažiť jeho prekonávanie.

PRÍKLAD
(internetové fórum):

Režem si ruky a pre mňa je to jediným riešením, ako sa zbaviť aspoň na minútku pocitu samoty a topenia sa v smútku, pomáha mi to, aj keď moje ruky už vyzerajú veľmi strašne, pomáha mi to a je to ako droga, ktorej sa nemôžem zbaviť...

Samovraždy a asistované samovraždy

Rovnako ako pri sebapoškodzovaní alebo poruchách príjmu potravy, aj pri samovraždách platí, že informácia, ktorú si dieťa alebo dospievajúci prečíta na internete, nestačí k tomu, aby sa pokúsil o samovraždu. Príčiny a následky sú v inom poradí – tínedžer, ktorý sa niečím ťažkým vo svojom živote trápi, rozmýšľa o smrti, si začne vyhľadávať informácie o samovražde aj na internete. Rizikom je, že informácie o možných spôsoboch samovraždy naozaj nájde.

Kým človek dospeje k rozhodnutiu zabiť sa, veľa o tom rozmýšľa a tiež vysiela do svojho okolia varovné signály, akési volania o pomoc. Hovorí o nezmyselnosti života, o tom, že by sa najradšej zabil, zvažuje pre a proti, prehodnocuje svoj život a svoju minulosť. Blízki ľudia obetí samovrážd po ich smrti spomínajú, že si mali tieto signály viac všímať.

Deti a dospievajúci vysielajú tieto signály nielen v reálnom svete, ale aj na četoch a fórach na internete. Píšu o svojom trápení a smútku, chcú, aby si ich niekto všimol a vypočul. Niekedy pre nich môže byť aj reakcia a povzbudenie na internete pomocou, potvrdením, že aspoň niekomu na nich záleží. Na internete môžu tiež nájsť aj stránky, ponúkajúce poradenstvo alebo kontakt na odbornú psychologickú pomoc. Na druhej strane však na internete existuje aj riziko, že natrafia na niekoho, od koho zažijú ďalšie odmietnutie alebo kto ich v ich úmysloch podporí.

Niektorí užívatelia internetu vnímajú virtuálny priestor ako niečo odtrhnuté od reality, s množstvom senzácií a extrémnych, nezvyčajných zážitkov, za ktorými sa skutoční ľudia strácajú – sú schopní sledovať cez webkameru umierajúceho človeka bez toho, aby ktokoľvek z nich zavolal pomoc.

Príklady

Veľká Británia, 2007. Kevin Neil Whitrick, shyboy_17_1 bol pravidelným návštevníkom četovacej miestnosti. Zároveň sa stal prvým človekom, ktorý spáchal samovraždu online, obesil sa. Ostatní návštevníci četu sledovali prenos cez webkameru a niektorí ho pri jeho čine povzbudzovali. Žiadny z nich nezavolal pomoc.

Slovensko, 2010. 20-ročná Lucia dlhodobo trpela depresiami, neúspešne sa pokúsila o samovraždu. Zistila, že ona sama sa zabiť nedokáže, príliš sa bojí toho, že by sa jej to nepodarilo. Veľmi rada preto prijala návrh Mateja Č., s ktorým sa zoznámila na internete. Ten jej ponúkol, že ju zabije tak, aby nič necítila. Cez čet sa dohodli na všetkých podrobnostiach a presnom dátume stretnutia. Posledný rozhovor má dátum 1. septembra 2010. O deň neskôr, po stretnutí s Matejom Č., Lucia zmizla. Jej telo našla polícia 15. mája 2011.

Ako chrániť svoje dieťa pred nevhodným obsahom na internete

Včasná prevencia

Hovorte s dieťaťom o rôznych rizikách skôr, než sa s nimi dieťa stretne. Otvorte tému drogy, kult tela, sebapoškodzovanie, samovraždy, sekty, násilie cez životné príbehy iných ľudí, vo voľných rozhovoroch. Diskutujte o vašich názoroch a postojoch, o tom, prečo sa títo ľudia takto správajú a aké to môže mať následky. Keď dieťa pomenuje tieto riziká samo, je to účinnejšie než poúčanie zo strany rodičov. Čím mladšie dieťa poučíte o rizikách internetu, tým vás bude viac počúvať a brať si z toho ponaučenie. V staršom veku už prirodzene vaše rady nemusí akceptovať a viac môže počúvať napríklad svojich rovesníkov

Blokovanie

Pri menších deťoch môžete nainštalovať blokovací softvér. Ten zabráni prístupu k stránkam, ktoré ešte pre deti v tomto veku nie sú vhodné alebo by ich mohli vystrašiť. Softvér môže zablokovať prístup k pornografii, násilným obsahom, ale aj k ďalším témam, ako sú drogy, netolerancia alebo subkultúry. Zablokovanie nevhodného obsahu je možné aj na stránkach na zverejňovanie videí ako je Youtube.com.

Blokovacie služby alebo nastavenie rodičovskej kontroly ponúkajú aj poskytovatelia internetu a mobilní operátori. Služba kontroluje prístup na internetové stránky, porovnáva zadané adresy stránok s kategorizovanou databázou internetových adries. Na základe výsledkov porovnania potom povolí alebo zablokuje prístup na stránku.

Nezabudnite na to, že akékoľvek blokovanie má len obmedzený účinok. Deti sa na internet pripájajú nielen doma na počítači, ale aj v škole, u kamarátov, či cez mobil a ak ich niečo naozaj zaujíma a láka, tak nájdu spôsob, ako sa k tomu dostať.

Pevné vzťahové väzby

Najlepšou ochranou pred nebezpečným obsahom na internete sú pevné a bezpečné vzťahy v realite. Dieťa, ktoré má zázemie v rodine, vie, že sa môže na rodičov obrátiť aj vtedy, keď natrafí na internete na niečo, čomu nerozumie alebo ho to vydesí, vie, že môže za rodičmi prísť, aj keď ho niečo trápi, keď má problémy alebo keď urobí nejakú chybu. Menej hrozí, že použije nejakú nevhodnú stratégiu riešenia problémov, ako je sebapoškodzovanie, užívanie drog alebo násilie voči iným. Ľahšie tiež dokáže odolávať manipulácii alebo nátlaku v reálnom aj vo virtuálnom svete.

Kritické myslenie

Učte dieťa, že nie všetko, čo nájde na internete, je pravda, nie všetci ľudia majú iba dobré úmysly, nie sú tam iba príjemné a pekné veci. Na niečo natrafí dieťa náhodou, na iné zo zvedavosti a vy nedokážete vytvoriť taký svet, v ktorom by sa skôr či neskôr nestretlo aj s takýmto obsahom. Dieťa sa potrebuje naučiť, ako takýto obsah posúdiť, vytvoriť si svoj vlastný názor a vybrať si, čo je pre neho užitočné. Netrestajte ho tým, že mu zakážete prístup na internet, naopak, podporujte ho v tom, aby vám povedalo o svojich zážitkoch a skúsenostiach, nech sú akékoľvek a spolu sa o nich rozprávajte.

Záujem o život dieťaťa

Všímajte si, čím žije vaše dieťa v bežnom živote. Rozprávajte sa o jeho pozitívnych zážitkoch a úspechoch. Má kamarátov, s ktorými si rozumie? Darí sa mu v škole? Má záľuby, ktoré mu prinášajú radosť? Alebo sa naopak niečím dlhodobo trápi, pochybuje o sebe, cíti sa osamelé? Zvýšenú pozornosť a podporu potrebuje aj vtedy, keď sa v jeho živote deje niečo vážne – napríklad príde o najlepšieho kamaráta, sklame sa v láske alebo zažíva rozvod svojich rodičov. Venujte pozornosť správaniu, zvykom, pocitom a prejavom dieťaťa, najmä keď sa niečo nečakane zmení. Prvé príznaky poruchy príjmu potravy, sebapoškodzovania alebo experimentovania s drogami si nemusíte všimnúť, ale neskôr je pre dieťa ťažšie ich maskovať. Všímajte si aj to, aké stránky si na internete pozerá – môže to byť prvý varovný signál, že sa niečo deje.

Pozitívne využitie internetu pri rizikách

Na internete nájdete nielen ohrozujúci obsah, ale aj užitočné informácie a poradenstvo. Môžete sa dozvedieť viac o jednotlivých rizikách z hodnoverných zdrojov. Vy sami alebo vaše dieťa sa aj na internete môžete zveriť so svojimi obavami alebo trápením. Niekedy je jednoduchšie začať hovoriť o niečom ťažkom v anonymnom prostredí, kde nás nikto nepozná. V ťažkých chvíľach môže dobre padnúť aj povzbudenie od neznámeho človeka a rada z internetu môže byť prvým krokom k riešeniu problémov v realite. Môžete sa tiež obrátiť na našich odborných pracovníkov na linke pomoci Pomoc.sk (cez email, čet alebo telefonicky na čísle 116 111), ktorí zodpovedia vaše otázky alebo vám sprostredkujú odbornú psychologickú pomoc.

Tipy pre deti a tínedžerov

Ak sa ti na internete niečo nepáči alebo ťa vystraší, ihneď zo stránky odíď. Môžeš si vybrať, na čo sa budeš pozerať.

Vždy môžeš povedať nie. Môžeš sa rozhodnúť, čo chceš robiť ty podľa seba a nie podľa toho, čo povedia alebo robia ostatní. Skutoční kamaráti to pochopia a nebudú ťa nútiť do niečoho, čo nechceš.

Žiadny problém nevyriešiš ubližovaním ostatným alebo sebe. Na internete môžeš nájsť múdre veci a užitočné rady, ale aj také, ktoré ti viac uškodia než pomôžu (napríklad o rezaní sa alebo braní drog).

Never všetkému, čo si niekde prečítaš. Na internete môžeš nájsť stránky, kde sa píše o tom, že je dôležité byť chudý a že anorexia je super vec alebo naopak, že správny chlap musí mať obrovské svaly. Ak sa niekomu páčiš a má ťa naozaj rád, tak mu nezáleží na tom, či si vo všetkom dokonalý/á.

Za rýchle riešenia sa vždy platí. Drogy sľubujú úžasné zážitky a kopu skvelej zábavy, ale zaplatíš peniazmi, svojím zdravím, závislosťou, stratou kamarátov a aj radosti zo života. Je ľahšie do toho nespadnúť, než sa z toho neskôr vyhrabávať.

V ťažkých chvíľach sa obráť na niekoho dospelého, dobrého kamaráta alebo na bezplatnú linku Pomoc.sk (116 111). Vo svojom živote zažiješ aj pochybnosti, sklamanie a trápenie. V prvej chvíli sa ti tvoj problém môže zdať neprekonateľný, ale v skutočnosti sa vždy dá nájsť nejaké riešenie.

Aj ty môžeš pomôcť svojmu kamarátovi alebo niekomu na internete, ak to práve potrebuje. Mladí ľudia majú o internetovom svete lepší prehľad a ty si môžeš všimnúť niečo, čo rodičia alebo ostatní dospelí prehliadnu.

Život je len jeden, riešení vždy niekoľko! Aj keď sa ti zdá, že situácia, do ktorej si sa dostal, je neriešiteľná, vždy sa nájdu spôsoby, ako ju zvládnuť. Niekedy stačí len počkať deň, dva alebo sa s niekým poradiť a uvidíš, že nie je to až také zlé, ako sa ti to na prvý pohľad zdá.

Vyhľadanie pomoci

Buďte aktívni, ak máte podozrenie, že vaše dieťa trpí poruchou príjmu potravy, sebapoškodzovaním, užíva drogy alebo rozmýšľa o samovražde. Aj keď si nie ste istí, nečakajte a poraďte sa s odborníkom. Čím skôr sa tieto problémy začnú riešiť, tým majú lepšiu prognózu, a naopak, ak sa neriešia, ich následkom môže byť vážne poškodenie zdravia alebo smrť dieťaťa.

Názov hry: Koľko máš rokov? (1. stupeň základnej školy)

Postup: Opýtajte sa detí, kto z nich je na Facebooku. Väčšina detí dvihne ruku.

Pokračujte otázkou: „Kto z vás má viac ako 13 rokov?“ Nikto sa nehlási. „Viete, prečo sa to pýtam?“ Upozornite deti na vekové obmedzenie prístupu na Facebook. „Keď prídete na stránku, ktorá sa pýta či máte 18 rokov, čo urobíte? Zaklamete, aby ste sa dostali ďalej?“ Rozprávajte sa s deťmi o tom, prečo sú niektoré veci lákavé, aj keď sú zakázané, prečo niekedy takéto zákazy rešpektujú a inokedy nie, prečo si myslia, že sa takéto vekové obmedzenia dávajú a čo by sa im mohlo stať, ak ich prekročia.

Môžete sa ich aj spýtať, aké sú podľa nich dobré spôsoby, ako ochrániť deti a ktoré podľa nich nefungujú.

Názov hry: Všímaj si, čo hovorím (2. stupeň základnej školy a stredná škola)

Postup: Rozdeľte deti do skupín a každá bude mať za úlohu napísať a vyrozprávať, ako jeden z nich prežil svoj deň. Do príbehu musia vsunúť aj vety, ktoré sú signálom, že nie je niečo v poriadku a dieťa premýšľa si ublížiť, či dokonca sa zabiť.

Napríklad: „takýto život nemá zmysel“, „neoplatí sa žiť“, „môj život nestojí za nič“, „nikto ma nemá rád“, „som zbytočný“, „cítim sa tak sám“, „nikomu nebudem chýbať“...

Úlohou detí je spísať všetky „podozrivé“ signály a diskutovať o tom, prečo si ich všimli.

Zdroje

http://www.klicksafe.de

http://www.jugendschutz.net

http://www.cybersmart.gov.au